fyzika ollie
Na čo je dobrá tá fyzika v škole sa dozviete tu. Skateboardista posilnený vedomosťami z fyziky, ktorý pochopí to čo robí, bude rozhodne napredovať so svojim jazdením rýchlejšie a hlavne správnym smerom.Nechajte si poradiť od Docenta.
Pred odrazom
Tesne predtým ako jazdec skočí ollie, pôsobia tu tri sily. Jedna je jeho tiaž, druhá tiaž jeho skateboardu (obe červené) a tretia je reaktívna sila dlažby (modrá) pôsobiaca proti dvom tiažam cez kolieska. Tieto tri sily sa vynulovávajú. Bez pôsobenia síl žiadny z objektov nezrýchľuje; jazdec iba roluje konštantnou rýchlosťou vpred.
Jazdec je prikrčený. (Bez prikčenia sa skočiť nedá, sleduj:) Čím väčšie je prikrčenie, tým väčšiu silu musí vyvinúť jazdec, aby zdvihol (odrazil) hornú časť tela smerom hore. Táto sila je základ odrazu pri ollie (viď nižšie). Keby bol jazdec v statickej polohe, neskrčený, a neodrazil by smerom nahor hornú časť tela, zmenšil by práve túto základnú silu. Z tohto vyplýva aj nasledujúce: ak skáčete ollie tak, že najprv prudko poklesnete telom (aj hornou časťou, tj. skrčíte sa), a v momente sa vystrelíte hore, musíte vyvinúť ešte väčšiu silu než pri obyčajnom skrčení na to, aby ste zbrzdili sily (svalov a gravitácie) pôsobiace na pokles tela.
K odrazu..
OK. Pozrime sa na meniace sa sily spôsobujúce odraz ollie. Jazdec sa prudko vystrie. Na to použije silu svalov v nohách. Tiež však použije silu svalov v rukách; ich vystrelením hore pôsobí na zdvih celého tela. Platí, že čím rýchlejšie sa vystieraš (máš väčšie zrýchlenie), tým väčším impulzom sily pôsobíš. Všimnime si jazdcove zadné chodidlo. Noha zostáva približne v rovnakej polohe (na rozdiel od tela). To znamená, že v chodile sú sily zhruba vynulované. Cez nohu však pôsobí celá tiaž jazdca a aj sila svalov vystierajúcich telo. Všetko ide cez zadné chodidlo. Reaktívna sila dlažby sa stále vyrovnáva (veľkej) sile pôsobiacej cez nohu dole.
Pozor však. Tým, že zadná noha je za zadným truckom, a jazdec úplne povolil prednú nohu (dokonca ju potiahol smerom hore), zákonite board začne rotovať okolo zadných koliesok. Špica sa zdvihne a pätka ide k zemi (extrémne rýchlo).
Boom, odraz ollie
Tesne predtým ako sa pätka boardu dotkne zeme (veľkou rýchlosťou), jazdec potiahne zadnú nohu aj chodidlo smerom hore. Noha už bola úplne vystretá. Pozor: je vpodstate chybou potiahnuť nohu hore až keď sa pätka dotkne zeme (dôjde k absorbcii odrazu chodidlom). Jazdec potiahne teda nohu skôr ale tesne pred dotykom. Skejt rotuje obrovskou rýchlosťou a má zotrvačnosť. Pri dotyku sa odráža podľa zákona o zachovaní pohybovej energie. Pri dokonalom zrazení hmotnostne porovnateľných premetov by sa pohli oba, lenže tú je jedným z predmetov planéta Zem a druhým doska. Dôjde teda k silnému odrazeniu dosky (a k nemerateľne malému odrazu Zeme).
Od okamihu odrazu vystieracia sila tela pôsobiaca cez zadnú nohu zaniká; začína pôsobiť už iba tiaž dosky a jazdca. Po odraze rotuje skejt okolo svojho ťažiska.
Pri odraze môže dôjsť ešte k absorbcii energie. Napríklad, ak máte mäkkú dosku spotrebuje sa časť energie na jej ohyb (a následne na teplo vytvorené ohybom v doske). Ak máte príliš tvrdú dosku (hliníkovú - aj také sa objavili), absorbuje sa časť energie na deštrukciu čiastočiek v dlažbe ale aj na vibrácie dosky (a tým pádom na teplo).
Vo vzduchu
So skejtom kompletne vo vzduchu navyše jazdec potiahne prednú nohu smerom hore a šuchne bokom chodidla po doske. Trením po povrchu skejtu pôsobí na skejt silou hore a následne, pri jeho vyrovnávaní dopredu a noha spôsobí opačnú rotáciu.
Zadná noha sa môže dotýkať skejtu, avšak nepôsobí naň silou - jazdec ju vyťahuje hore rovnakou rýchlosťou ako stúpa pätka skejtu. Tu je potrebný presný cit a načasovanie (v podstate už od odrazu).
Zdvihnutím kolien (tj. pôsobením sily svalov) sa telo ešte trocha uvedie do pohybu smerom hore, respektíve nezačne hneď padať dole.
Peak point
Následne pri vyrovnaní skejtu nastáva stav, keď sú všetky svaly jazdca v maximálnej polohe smerom hore a nemôžu pomôcť stúpaniu tela. Jazdec aj skejt sú v maximálnej výške. Prestávajú pôsobiť sily svalov a celá sústava začne padať. Pôsobí na ňu iba gravitačná sila. Našťastie podľa Newtonovho gravitačného zákona je gravitačné zrýchlenie pre rôzne ťažké veci rovnaké, takže jazdec aj doska padajú spolu v podstate z akejkoľvek výšky. Jediný vplyv je tu odpor vzduchu, ktorý pri malej výške nehrá rolu. Ponaučenie z tohto je, že za nedopadnuté ollie z väčších výšok môžu prevažne chyby chodidiel -- v skutočnosti stačí čakať.
Dopad
Gravitácia víťazí a skejter dopadáva. Dochádza ešte k jednému zaujimavému javu. Skejt zastane na tvrdej dlažbe, sily sú zrazu teda vynulované. Proti tiaži sústavy jazdec+skejt teda pôsobí rovnako veľká opačná reaktívna sila dlažby. Tá cez holene prechádza priamo do kolien v pôvodnej veľkosti. Na tom by nič nebolo, lenže tým, že od kolien vyššie ste ľahší než celé telo, znamená to že reaktívna sila má v kolenách slabšieho protivníka v tiaži tela. Po odčítaní zostáva sila pôsobiaca z holenej kosti do kolena smerom hore, čo pociťujeme ako "šajbu" do kolien. Tak ako s kolenami je to následne s krížovou časťou chrbta a všetkými kĺbami. Energia sa absorbuje zmenou na teplo a deformáciou kĺbov. Povolením kolien pri dopade, je možné preniesť pôsobenie reaktívnej sily dlažby do chrbtice medzi stavce. Tých je dosť, aby energiu absorbovali.
Posledná záchrana je pohyb rúk smerom dole umožňujúci navrchnejším častiam tela pôsobiť väčšou silou oproti reaktívnej sile dlažby a tým pádom zanechá po odčítaní menšiu "šajbu" do horných častí tela.
Ak ste vydržali až sem, určite ste ocenili tých niekoľko podstatných faktov vychádzajúcich z fyziky a my na druhej strane veríme, že sa vám ich oplatí použiť v praxi. Najpotrebnejšia vec v jazdení je totiž najprv vedieť, čo sa má ako robiť a až potom to začať robiť.