Snowboardove prekážky
Mnohí všetko o snowboardových prekážkach dokonale ovládajú, ale určite sa nájdu čitatelia, ktorí takúto osvetu ocenia. Akonáhle napadá sneh vzniknú na Slovensku minimálne 2 snowparky a nájdete v nich veľa z uvedených prekážok.
Skok
Za dobu existencie snowboardingu sa vyvinul štandartný typ "skokanského mostíka". V snowboardovom žargóne je nazývaný najmä ako skok, jump či straight jump, table alebo aj big air. Dosť zaužívaný je aj názov funbox hlavne pre jumpy, pri ktorých sa lieta nižšie nad zemou. Na opačnom póle oproti funboxom sú skoky, na ktorých sa lieta pomerne menej do diaľky a vysoko nad plošinou, hlavne ak ide o skoky postavené v strmom svahu. Veľký tiahly jump sa nazýva roller alebo mega roller a v Amerike pre veľké jumpy existuje názov booter.
Skok sa skladá z rozjazdového svahu, roviny pred kickerom, potom z tzv. transition, čo je oblúkový nájazd, tj. rádius. Kicker je názov priamo pre skok ako taký. Za kickerom býva plochá platforma, na ktorej je vlastne kicker postavený. Nazýva sa tiež plošina alebo table. Túto plošinu je samozrejme nutné preletieť, dopad na ňu je dosť nebezpečný. Náročné a často nie najpríjemnejšie sú skoky s dlhou plošinou, obľúbené najmä v Európe. Plošiny sa stavajú od 5 až cez 30 metrov dlhé. Výška kickeru od 1 do viac než 3 metre. Za plošinou je plochý a strmý dopad, anglicky landing. Uhol dopadišťa by mal byť zhodný s uhlom kickeru. Za dopadom je run-out zóna.
Corner jump
Zo skokov opretých bokom o strmý kopec, ktoré sa stavali vo freeridových backcountry terénoch sa vyvinul takzvaný corner jump, alebo hip. Dnes je bežnou súčasťou snowparkov. Skáče sa na ňom do strán a predovšetkým do výšky. Ide o dokonalú kombináciu jazdenia v u-rampe a skákania na štandartných skokoch.
Transition má v tomto prípade značne veľký polomer, výška corner jumpov sa pohybuje od 4 do 8 metrov, dĺžka monštróznej stavby býva cez 15 metrov. Dopady na obe strany musia byť dosť strmé, rozhodne viac ako 45°. Corner jumpy sa stavajú viac menej na rovine pod svahmi a nie je jednoduché vytvoriť strmé steny bežným ratrakom.
U-rampa
V pradávnych časoch sa u-rampa vyvinula asi z dvoch vecí a to zo skejtovej u-rampy a z jazdenia v úzkych muldách. Anglický názov pre bežnú rampu o výške stien cca 3,5 metra je halfpipe. Pred niekoľkými rokmi sa prišlo na to, že 3,5 metrový štvrťkruhový oblúk je príliš prudký na veľké rýchlosti a príliš malý na dopady z väčšej výšky a tak vznikla superpipe o výške cez 5 metrov s väčším a eliptickejším rádiusom. U-rampy sa upravujú špeciálnymi oblúkovými frézami nasadenými na ratrak, tzv. pipedragonmi.
Oblúk steny sa nazýva transition a kolmý koniec steny je vert. Horná hrana steny a plošina za hranou sa nazývajú coping. Dno rampy sa anglicky nazýva flat. Miesta, ktoré si vyberiete na odraz nad coping sa nazývajú hit, niekedy aj exit. Sklon svahu pre rampu by mal byť cca 18°. Dĺžka u-rámp je cca 100m a dá sa v nej vždy skočiť cca 5 až 7 hitov.
Quarterpipe
Pravdepodobne sa vyvinula na terénoch podobných ako corner jump, ale s priamym nájazdom. Dopadáva sa do toho istého rádiusu, z ktorého sa odráža. Niekety býva odrazové miesto na quarterpipe vytvarované kolmejšie než miesta na dopad. Funguje to podobne ako jedna stena u-rampy. Výška steny býva od 4 do 8 metrov. Najvyšší polet nad quarterpipom je okolo 10,5 metra nad coping (Haike Sorsa). Na copingu bývajú na pretekoch kvôli bezpečnosti uložené hrubé žinienky. Quarterpipe sa stavia na rovine pod svahom. Táto snehová hradba vyžaduje strašné kvantum snehu a stavia sa preto menej.
Raily
Raily alebo zábradlia sa vyvinuli čisto zo skateboardingu. Šmýkalo, tj. slajdovalo sa po zábradliach v meste, avšak čoskoro sa začali stavať špeciálne zábradlia do skateparkov. Neskôr aj do snowparkov. Najdrsnejší jibberi (jibbing=slajdovanie) sa so snowboardami opäť vracajú na najťažšie zvládnuteľné zábradlia v mestách.
V posledných rokoch nastal návrat jibbingu a vyvinuli sa určité štandartné zábradlia od rovného, cez zalomené kink raily, cez oblúkový rainbow, C-rail, S-rail až po slajdovacie bedne a stoly. Na zábradlie sa vyskakuje z malého kickeru a na rail treba často preletieť cez dieru, tzv. gap. Trendom je budovanie čoraz väčších zábradlí, slajdujú sa aj vhodné strechy budov a pod. Jibbing rozšíril snowboarding o ďalšiu spústu zábavy a pomohol jazdcom zaplniť aj dni plné hmly, alebo keď hore neťahá lanovka kvôli vetru.
Freeride
Prašanové terény mimo zjazdoviek, hlavne vo väčších horách, sa tiež používajú ako prekážky. Na zoskakovanie (drop) sú vhodné preveje umiestnené zväčša na hrebeňoch hôr, zvané tiež cornice alebo windlip. Často nie je možný iný nástup na prašanovú pláň, než zoskočením preveja. Menšie preveje sa môžu vysktovať aj v svahoch a pri poriadnom rozpeckovaní je na nich možné predviesť surfové pohyby, prudké zákruty, cut-back alebo lay-back. Zoskakovať do strmého dopadu je samozrejme možné aj zo skalnatých útesov.
Na preskakovanie máme najmä vo väčších horách náveje, anglicky drift, bubny väčších rozmerov alebo terénne diery, gapy. Gap môže tvoriť aj cesta v svahu a nazýva sa to road gap. Menej extrémni sa však asi uspokoja s klasickou freeridovou prekážkou, ktorou je žľab alebo mulda plná prašanu. Mimochodom, bacha na všadeprítomné nebezpečie lavín.